Nový Občiansky zákonník
Ustanovenia o ochrane vlastníckeho práva sa primerane použijú na ochranu držby veci.
Proti žalobe na ochranu držby možno namietnuť, že žalobca žalovaného z držby vypudil.
Prepojenia na staršie predpisy · 13
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.
Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu.
Nájomné
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
Skončenie nájmu
Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.
Ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Pripomienky z MPK
80 pripomienok · § 1438 · zoradené od najkonkrétnejších
Navrhujeme ponechať vlastníctvo plodov vlastníkovi stromu/kríku. Odôvodnenie: Vlastník stromu venuje čas a prostriedky na starostlivosť o strom/krík a padnutím plodu, napríklad vplyvom nepriaznivého počasia, by vlastník susedného pozemku získal bezdôvodné obohatenie, keďže o strom/krík sa nijakým spôsobom nestaral. Navyše sa tým odstráni zbytočná dvojitá úprava navrhovaná pre pozemky určené na verejné užívanie.
PRECHODNÉ USTANOVENIA - VECNÉ PRÁVA Ku § 2109 navrhujeme doplniť odsek s nasledovným znením : "Vlastník stavby zriadenej na cudzom pozemku pred účinnosťou tohto zákona, v ktorej má vlastník stavby hlásený trvalý pobyt má právo kedykoľvek sa domáhať voči vlastníkovi pozemku, aby mu pozemok predal za obvyklú cenu." Odôvodnenie : Návrh nového OZ v ust. § 1683 a nasl. nijako nerieši usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, ktorá predstavuje pre vlastníka stavby ( a jeho rodinu ) obydlie. Návrh nového OZ absolútne neberie ohľad na reálnu situáciu – skutočné prostredie, do ktorého sa majú ust. § 1683 až 1687 umelo „vtlačiť“, teda neberie ohľad na to, akého veľkého množstva stavieb sa majú tieto paragrafy týkať. Dokonca návrh mlčí aj v prípade, ak stavba predstavuje obydlie jeho vlastníka. Prinajmenšom od roku 1951 odkedy platí zásada superficies solo non cedit, teda viac ako 70 rokov dochádzalo na po celom Slovensku často ku zriaďovaniu stavieb, kde vlastník stavby a vlastník pozemku nepredstavuje ten istý subjekt. Zároveň v období od 1948 do 1989 dochádzalo zo strany totalitného štátu ku svojvoľnému znárodňovaniu a často pochybnému vedeniu evidencií nehnuteľností. Dôvodov, prečo sa stavba toho času ocitla na „cudzom“ pozemku je celý rad. Je nemysliteľné, aby za takého reálneho stavu mala pri stavbách predstavujúcich obydlia nastať aplikácia ust. § 1683 a § 1684. Ide o hrubé porušenie nielen ústavných práv týchto ľudí, ale aj hrubé nerešpektovanie medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je nemysliteľné, aby sa ust. § 1683 a § 1684 sa mali týkať stavieb už zriadených ( pred účinnosťou nového OZ ), ktoré sú obydliami ich majiteľov. Dôrazne dávame na vedomie, že dochádza ku hrubému porušeniu : - článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( práva na rešpektovanie domova a rodinného života ), - článku 7 Charty základných práv Európskej únie ( právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života ), - článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, - článku 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, - článku 21 Ústavy SR ( právo na nedotknuteľnosť obydlia a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života ), - hrubý rozpor s dobrými mravmi, - hrubý rozpor s princípom humánneho zaobchádzania a princípom proporcionality. Dáva sa do pozornosti aj najaktuálnejšia vnútroštátna judikatúra – Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 17.09.2025, sp.zn.: 16C/34/2025. HRUBÁ ČIARA A SÚLAD S MEDZINÁRODNOPRÁVNYMI ZÁVÄZKAMI Navrhované doplnenie nového odseku intertemporálneho ust. § 2109 sa týka len stavieb zriadených pred účinnosťou nového OZ, čím sa urobí hrubá čiara za minulým obdobím a umožní sa civilizovaným spôsobom usporiadať pomery v obydlí človeka, teda v mieste, kde sa uskutočňujú tie absolútne najzákladnejšie ľudské práva. Navrhované doplnenie nového odseku intertemporálneho ust. § 2109 sa zároveň týka len tých stavieb, kde má vlastník stavby hlásený trvalý pobyt ( podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. : Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. ). Navrhované doplnenie nového odseku intertemporálneho ust. § 2109 dáva právo vlastníkovi stavby domáhať sa voči vlastníkovi pozemku, aby mu pozemok predal za obvyklú cenu, čo korešponduje so znením ust. § 1685 ods. 1 navrhovaného znenia nového OZ. Vzhľadom na individuálnu ekonomicko-sociálnu situáciu vlastníka stavby mať k dispozícii peňažné prostriedky na vyplatenie obvyklej ceny vlastníkovi pozemku sa toto právo ponecháva ako časovo neobmedzené. S ohľadom na závažnú sociálnu a ľudskoprávnu dimenziu týmto navrhovaným doplnením nového odseku intertemporálneho ust. § 2109 sa umožní na stavby, ktoré sú obydlím vlastníka riešiť situáciu prednostne pred úpravou uvedenou v ust. § 1683 o neoprávnenej stavbe a tým predísť súdnemu konaniu o odstránení stavby. Zároveň sa tým z vytvorí právna infraštruktúra na výkon vyššie zmienených imanentných ústavných práv a práv, ktoré má Slovenská republika garantovať každému v zmysle medzinárodnoprávnych záväzkov. V prípade obydlia, pri tak citlivej záležitosti už len samotný vznik a trvanie súdneho konania o odstránení stavby vyvoláva pre vlastníka obydlia a jeho rodinu enormnú psychickú záťaž, keďže hrozí ku nezvratnému a fatálnemu následku. Žiada sa poznamenať, že návrh nového OZ v časti vecné práva do absolútnych detailov rieši rôzne aj marginálne oblasti ako napríklad spadnuté jabĺčka ( § 1668 ), vetvičky stromov ( § 1669 ), či rastlinky ( § 1670 ). O pár paragrafov ďalej ( § 1683 a nasl. ) však návrh nového OZ mlčí pri usporiadaní pomerov pod obydlím jeho vlastníka bez ohľadu na to, že sa jedná o materiálne existenčnú otázku pre človeka ( a jeho rodinu ), resp. že sa jedná o mimoriadne závažnú celospoločenskú sociálnu problematiku priamo naviazanú na najzákladnejšie ľudské práva a medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky. Žiadame preto členov kodifikačnej komisie a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, aby sa táto závažná sociálna a ľudskoprávna problematika dostala pri vyhodnocovaní pripomienok do náležitej pozornosti, a aby si našla jednu vetu v ust. § 2109.
- § 1438 Neakceptovaná Zásadná
Slovenská advokátska komora (Slovenská advokátska komora) · 1. 12. 2025
Navrhujeme za slovo „pozemku“ doplniť slová „ktorého je strom alebo krík súčasťou.“. Odôvodnenie: V snahe akcentovať na normatívy zakotvené v ust. § 1664 navrhovaného znenia nového OZ považujeme za vhodnejšie, aby právo vlastníka požívať plody predmetu svojho vlastníctva nebolo limitované skutočnosťou, že plod jeho stromu alebo kríka spadol na susedný pozemok. V zmysle uvedeného a s prihliadnutím na konzistentnosť predmetného legislatívneho textu navrhujeme úpravu predmetného ustanovenia tak, aby nadväzovala na ust. § 31 ods. 1 navrhovaného znenia nového OZ. Táto pripomienka je zásadná.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.