Nový Občiansky zákonník
Vecné práva pôsobia proti každému, ak zákon neustanovuje inak.
Prepojenia na staršie predpisy · 13
Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa zodpovedá do výšky 332 eur.
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.
Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Ak niet inej dohody, uhrádza nájomcovia bytov so spoločným príslušenstvom náklady na drobné opravy a obvyklé udržiavacie náklady spojené s užívaním spoločného príslušenstva pomerne podľa počtu osôb, ktoré v byte bývajú. Užívatelia miestnosti neslúžiacej na bývanie uhrádzajú tieto náklady podľa pomeru plochy, ktorú užívajú.
Kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Oddiel 4 Povinnosti kupujúceho
K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi.
Za škodu na veciach uvedených v odseku 1 zodpovedá komisionár podľa ustanovení o zmluve o skladovaní.
Pri práve požadovať vydanie uloženej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov podľa zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt začína premlčacia doba plynúť odo dňa zániku zmluvy o uložení veci, zmluvy o skladovaní alebo zmluvy o uložení cenných papierov alebo iných hodnôt. Tým nie je dotknuté právo požadovať vydanie veci na základe vlastníckeho práva.
Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že autor udelil výhradnú licenciu, platí, že udelil nevýhradnú licenciu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu.
Ak autor udelil nevýhradnú licenciu, nie je dotknuté právo autora použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto nie je dotknuté právo autora udeliť licenciu tretej osobe.
Nevýhradná licencia, ktorú nadobúdateľ získal pred udelením výhradnej licencie tretej osobe, zostáva zachovaná, ak sa autor s nadobúdateľom takejto nevýhradnej licencie nedohodol inak. Autor je povinný nadobúdateľa výhradnej licencie informovať o predchádzajúcom udelení nevýhradnej licencie tretej osobe.
Licenčná zmluva, ktorou autor udelil tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený predtým výhradnou licenciou, je neplatná, ak nadobúdateľ výhradnej licencie na uzavretie takejto licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.
Na nájomnú zmluvu uzavretú podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Nájom podľa tohto zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677, 679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, § 707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.
Na doručovanie písomnej výpovede a písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy a iných písomností podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,8) ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
Drobnými opravami v byte súvisiacimi s jeho užívaním (ďalej len „drobné opravy“) sú opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré sú uvedené v prílohe tohto nariadenia.
Drobnými opravami sú aj opravy bytu, miestnosti neslúžiacej na bývanie, ktorá je súčasťou bytu, ich príslušenstva, zariadenia a vybavenia, ako aj výmeny drobných súčiastok jednotlivých predmetov zariadenia alebo vybavenia, ktoré nie sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, ak náklad na jednu opravu neprevýši sumu 6,64 eura. Ak sa vykonáva na tej istej veci viac opráv, ktoré spolu súvisia, je rozhodujúci súčet nákladov na všetky tieto opravy.
Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.
Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného práva sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.
Tovar má právne vady, ak predaný tovar je zaťažený právom tretej osoby, ibaže kupujúci s týmto obmedzením prejavil súhlas.
Ak právo tretej osoby, ktorým je tovar zaťažený, vyplýva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, má tovar právne vady,
ak toto právo požíva právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území má predávajúci sídlo, alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo
ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel alebo musel vedieť, že toto právo požíva právnu ochranu podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území má kupujúci sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, alebo podľa právneho poriadku štátu, kam sa mal tovar ďalej predať alebo kde sa mal používať, a predávajúci o tomto predaji alebo mieste používania v čase uzavretia zmluvy vedel.
Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.
Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 ročne.
Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.
Pripomienky z MPK
79 pripomienok · § 1430 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 1430 Čiastočne akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
Aj táto časť návrhu zákona je v rozpore s požiadavkami kladenými na tvorbu právnych predpisov ustanovenými zákonom č. 400/2015 Z. z. a legislatívnymi pravidlami. Nie je terminologicky presný a ani jazykovo a štylisticky správny. Napríklad, návrh zákona používa (§ 708) na označenie dvoch rozdielnych okolností slovné spojenie ako „skutkových a právnych okolností“, „bez zmluvného alebo zákonného dôvodu [§ 767 písm. f)], „solidárna a delená zodpovednosť“ (nadpis § 782) alebo „odôvodnené legitímnymi a objektívnymi faktormi“ [§ 864 ods. 1 písm. e)] a pod. Správne má byť uvedené „skutkových okolností a právnych okolností“, „bez zmluvného dôvodu alebo zákonného dôvodu“, „solidárna zodpovednosť a delená zodpovednosť“ a odôvodnené legitímnymi faktormi a objektívnymi faktormi“. Návrh zákona tiež neakceptuje legislatívno-technické pravidlo, že ak sa odkazuje na iné ustanovenie toho istého zákona, používa sa výraz „tento zákon“ (napríklad § 740 ods. 1 a 2). Pojmom záväzok označujeme povinnosť veriteľa zo záväzkového vzťahu, ako aj samotný záväzkový vzťah. Sme toho názoru, že táto terminologická nepresnosť nespôsobuje v praxi problémy, je zaužívaná a vychádza klasickej latinskej terminológie. Navrhujeme túto zaužívanú terminológiu zachovať a rozhodne ju nemeniť. Predkladateľ návrhu zákona mal ambíciu v celom jeho obsahu nahradiť zaužívaný pojem „záväzok dlžníka“ pojmom „dlh“, čo sa mu však nepodarilo. Vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona sa namiesto pojmu „dlh“ používa pojem „záväzok“, napríklad v § 534, § 165 písm. a), § 284 ods. 2, § 524, § 532, § 577 a ďalších. Navrhovanú zmenu nepovažujeme za vhodnú. Pojem dlh sa v súčasnosti používa len na označenie dostatočne konkretizovaného záväzku. V návrhu zákona navrhujeme nahradiť slovo „dlh“ slovom záväzok, ak sa ním rozumie povinnosť dlžníka, vrátane zmeny jej obsahu z dôvodu porušenia záväzku. Slovo „dlh“ navrhujeme ponechať len vtedy, ak ide o dostatočne konkretizovaný záväzok, napríklad „uznanie dlhu“. Návrh zákona zavádza pojem „nesplnenie“, ktorý vymedzuje ako vadné plnenie, omeškanie s plnením a ak sa vôbec neplní, pričom za nesplnenie považuje aj porušenie povinnosti brať ohľad na práva a oprávnené záujmy druhej strany (§ 650). Dokonavý tvar „nesplnenie“ nepovažujeme za správny, ak nesplnenie definujeme ako „omeškanie s plnením“. Takmer až komicky vyznieva, že ak dlžník splnil dlh po splatnosti (bol v omeškaní) a dlh zanikol splnením, má veriteľ nárok z nesplnenia (úrok z omeškania od splatnosti do splnenia). Aj keď dlh plnením po splatnosti de iure celý nezanikol, resp. zmenil svoj obsah (zostalo z neho len príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania), narábanie s dokonavým a nedokonavým tvarom slovesa pôsobí rušivo. Vzhľadom na to zastávame názor, že v návrhu zákona by mal byť pojem „nesplnenie“ a v nadväznosti na to aj slovné spojenie „nároky z nesplnenia“ nahradené pojmom „neplnenie“ a slovným spojením „nároky z neplnenia“ alebo „nároky z porušenia zmluvy“. Návrh zákona zavádza tiež pojem „prostriedky nápravy“, ktorými sa rozumejú „nároky z porušenia zmluvy“ alebo „nároky z neplnenia záväzku“. Sme toho názoru, že to, že tieto nároky sú (v prenesenom zmysle) prostriedkami nápravy, patrí skôr do právnickej učebnice a nie do legislatívneho textu. V texte sa používajú neurčité právne pojmy, napríklad slovné spojenie „bez spravodlivého dôvodu“ (§ 709 ods. 2) alebo „organizovaná činnosť (§ 793 ods. 1), ktoré môžu v aplikačnej praxi spôsobovať interpretačné problémy. Text zákona je v niektorých častiach písaný namiesto legislatívneho jazyka jazykom hovorovým. Ako príklad uvádzame právnu úpravu nájomnej zmluvy: - v § 1024 ods. 1 v súvislosti s vecou, ktorá vznikne až v budúcnosti, je ustanovená podmienka, že v čase uzavretia zmluvy je ju možné dostatočne popísať; (pozn.: čím „perom“ alebo „sprejom“?), - v § 1042 ods. 1 návrh zákona ustanovuje, že potvrdenie o miere inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien má vydať „domáca štatistická autorita“, - § 1045 ustanovuje, že nájomník musí „vec skutočne užívať“, - § 1047 ods. 2 ustanovuje „Ak je výpoveď viazaná na výpovedný dôvod“, - v § 1049 návrh zákona ustanovuje v odseku 1„Po podanej výpovedi...“ a v odseku 3, že „nájomník nemôže byť prehliadkami zbytočne obťažovaný“, - v legislatívnom texte § 1054 ods. 3 návrhu zákona je použitá skratka „resp.“, - v § 1061 sú použité slovné spojenia „konečná energia“ alebo „úžitková hodnota prenajímanej nehnuteľnosti“, - v § 1068 ods. 3 je použité slovné spojenie „vedľajšie bydlisko“, - § 1071 ods. 3 ustanovuje „Ak zmluve chýba písomná forma...“, - § 1075 ustanovuje, že pod nevyhnutným rozsahom sa rozumejú dodávky vody, odvoz a odvádzanie odpadových vôd vrátane čistenia nádrží, bez bližšej špecifikácie, akých nádrží, - v § 1097 sú použité slovné spojenia „vydať....všetky sumy“ alebo „zaplatiť....všetky platby“, - v § 1105 ods. 2 je použité slovné spojenie „v zmysle predchádzajúceho odseku“, - v § 1116 ods. 1 je použité slovné spojenie „podnikateľský symbol“, - v § 1118 je použité slovné spojenie „vypovedaný nájomník“. Návrh zákona v prípade vyššie uvedených ustanovení vzbudzuje dojem, akoby išlo o prevzatie jazyka, resp. zmluvných dojednaní z nájomných zmlúv. Ako ďalšie príklady používania hovorových pojmov uvádzame „odčiniť“ namiesto „nahradiť“ (napríklad § 812, § 819, § 820, § 823 ods. 2, § 829, § 877 ods. 1 a 2) alebo „prijať peňažnú čiastku“ (§ 1426, § 1430). Návrh zákona nadbytočne, resp. nesprávne používa slová „však“ (napr. § 718 ods. 2, § 721 ods. 2, § 849) „avšak“ (napr. § 731 ods. 1, § 757) „odkedy“ (§ 718 ods. 5). Rovnako, návrh zákona nepoužíva správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu, napríklad „zarážajúci nepomer v právach a povinnostiach“ (§ 718 ods. 2) alebo „statok“ (§ 788 ods. 1). Majiteľ obchodného tajomstva je v návrhu zákona vymedzený ako osoba, ktorá oprávnene „ovláda“ obchodné tajomstvo (§ 881 ods. 2). Vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona (napríklad § 1058 ods. 2, § 1070, § 1108, § 1112 ods. 3, § 1116 ods. 4, § 1119, § 1142 ods. 2, § 1260, § 1280, 1282 ods. 3) sa v rozpore s legislatívnymi pravidlami namiesto slova „primerane“ (ktoré sa používa, ak sa na konkrétne vzťahy majú uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy), používa slovné spojenie „primerane a podporne“. Návrh zákona je (aj) v tejto časti formulačne nepresný a obsahuje nesprávne vnútorné odkazy (už uvedené § 804, § 1032 ods. 2, § 1301, § 1350 ods. 2 a pod.). Návrh zákona má (aj) v tejto časti nedostatky pokiaľ ide o systematiku. Právna úprava práva spätnej kúpy ako vecného práva nie je súčasťou piatej časti (Vecné práva) návrhu zákona, ale súčasťou úpravy kúpnej zmluvy v rámci jeho tretej časti (Záväzkové právo). Návrh zákona nepoužíva jednotné formulácie v prípade rovnakých, resp. porovnateľných inštitútov. Pre porovnanie ako príklad uvádzame, že § 1047 ods. 4 návrhu zákona ustanovuje: „Ak je výpoveď viazaná na výpovedný dôvod, musí byť vo výpovedi uvedený a opísaný; inak sa na výpoveď neprihliada.“ Na druhej strane § 1048 ods. 4 ustanovuje: „Odstúpenie od zmluvy musí byť zdôvodnené a dôvod odstúpenia musí byť popísaný, inak sa naň neprihliada.“ Návrh zákona používa nejednotné formulácie aj pokiaľ ide o ustanovenia, z ktorých vyplýva, že zmluva musí mať písomnú formu. Napríklad § 1130 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o nájme podniku musí byť písomná, § 1282 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o obchodnom zastúpení musí mať písomnú formu a § 1399 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o účte musí byť uzavretá písomne. V návrhu zákona sú niektoré jeho ustanovenia tak zložito naformulované, že sú ťažko pochopiteľné aj po ich opakovanom prečítaní (napríklad § 836). Používajú neurčité právne pojmy, ktorých aplikácia môže a zrejme aj bude viesť k zvýšenie sporov medzi stranami a možno predpokladať aj nejednotnú aplikačnú prax súdov. Ako príklad uvádzame „spravodlivý dôvod“ na ukončenie rokovania o zmluve v štádiu, v ktorom sa javí, že uzavretie zmluvy je vysoko pravdepodobné (§ 709 ods. 2). Pokiaľ ide o právnu úpravu nekalej súťaže, táto je neprehľadná a „stráca“ sa v nej aj osoba s právnickým vzdelaním. V tejto právnej úprave predkladateľ používa priam až slangovú terminológiu, napríklad „nekalé ťaženie“. Súčasťou návrhu zákona nie je ustanovenie, ktoré by zodpovedalo platnému § 421a Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Táto zodpovednosť sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb. Pre porovnanie s Občiansky zákonníkom platným v Českej republike uvádzame, že tento ustanovuje, že kto je povinný niekomu niečo plniť a použije pri tom vadnú vec, nahradí škodu spôsobenú vadnou vecou. To platí aj v prípade poskytnutia zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb (§ 2936). Sme za zachovanie právnej úpravy § 421a Občianskeho zákonníka, resp. za jej modifikáciu v intenciách českej právnej úpravy. Tieto pripomienky sú zásadné.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.