Nový Občiansky zákonník
Ak právny úkon nezaväzuje zastúpeného, pretože nedošlo k schváleniu podľa § 128, a konajúca osoba o nedostatku svojho oprávnenia vedela alebo musela vedieť, môže druhá strana od nej požadovať splnenie toho, čo bolo dohodnuté, alebo náhradu škody.
Ak konajúca osoba o nedostatku svojho oprávnenia nevedela ani nemusela vedieť, môže druhá strana od nej požadovať len náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku toho, že sa na plnomocenstvo spoliehala.
Práva podľa odsekov 1 a 2 nevzniknú, ak druhá strana o nedostatku oprávnenia konať v mene iného vedela alebo musela vedieť.
Prepojenia na staršie predpisy · 6
Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
Predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
Ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.
Bez udeleného plnomocenstva nie je obchodný zástupca oprávnený v mene zastúpeného uzavierať obchody, čokoľvek pre neho prijímať alebo robiť iné právne úkony.
Mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.
Mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.
Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.
Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje.
Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.
Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Diel V Obchodné tajomstvo
Pripomienky z MPK
80 pripomienok · § 130 · zoradené od najkonkrétnejších
- § 130 ods. 2 Neakceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
V § 130 navrhujeme vypustiť odsek 2. Odôvodnenie: Obchodný zákonník ustanovuje, že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. Vzhľadom na túto právnu úpravu nepovažujeme za potrebné a ani vhodné ustanovovať účinky formálnej publicity zápisov prokúry do obchodného registra v návrhu zákona. Táto pripomienka je zásadná.
- § 130 Akceptovaná Zásadná k staršiemu zneniu
GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) · 30. 11. 2025
V § 1656 navrhujeme odsek 1 uviesť v znení: „Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník.“ Odôvodnenie: Navrhované znenie ustanovuje, že oprávnený držiteľ smie v medziach právneho poriadku vec držať, užívať ju, zničiť ju alebo s ňou inak nakladať a nie je z toho nikomu zodpovedný. Oprávnený držiteľ však nemôže previesť vlastnícke právo k veci ani ju inak zaťažiť. Toto znenie navrhujeme nahradiť platnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka (§ 130 ods. 2), ktorá priznáva oprávnenému držiteľovi veci voči tretím osobám rovnaké právne postavenie ako má vlastník tejto veci. Oprávnený držiteľ (ten, kto je omylom presvedčený, že je vlastník) môže vec platne previesť, založiť, dať do nájmu a podobne, avšak zmluvou neprevedie na tretiu osobu viac práv ako sám má. Oprávnený držiteľ prevedie scudzovacou zmluvou „len oprávnenú držbu“. Právne úkony oprávneného držiteľa pôsobia erga omnes, nepôsobia však proti vlastníkovi veci (vlastnícke žaloby sú žaloby z lepšieho práva). Podľa platnej právnej úpravy (§ 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ak sa v spore rieši ako otázka predbežná existencia záložného práva, postačí, ak záložný veriteľ preukáže, že ten, kto záložné právo zriadil, bol oprávneným držiteľom. Podľa navrhovaného znenia § 1656 by ale musel záložný veriteľ preukazovať vlastnícke právo toho, kto záložné právo zriadil. Predkladateľ v dôvodovej správe k § 1656 uvádza, že návrh je inšpirovaný § 996 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka. Česká právna úprava Občianskeho zákonníka ustanovuje, že poctivý držiteľ môže v medziach právneho poriadku vec držať a užívať ju, aj ju zničiť alebo s ňou inak nakladať a nie je z toho nikomu zodpovedný. Táto právna úprava však na rozdiel od navrhovaného znenia § 1656 neobmedzuje oprávneného držiteľa v prevode vlastnícke právo k veci a v možnosti ju inak zaťažiť. Sme názoru, že ustanovenie § 1656 návrhu zákona spochybňuje samotnú podstatu inštitútu oprávnenej držby a neberie zreteľ na historické súvislosti jeho vývinu. Táto pripomienka je zásadná.
Poznámky a komentáre
K tomuto paragrafu zatiaľ nie sú žiadne verejné ani vaše súkromné poznámky.