§ 1049 · Právo na primeranú časť odplaty

Aj táto časť návrhu zákona je v rozpore s požiadavkami kladenými na tvorbu právnych predpisov ustanovenými zákonom č. 400/2015 Z. z. a legislatívnymi pravidlami. Nie je terminologicky presný a ani jazykovo a štylisticky správny. Napríklad, návrh zákona používa (§ 708) na označenie dvoch rozdielnych okolností slovné spojenie ako „skutkových a právnych okolností“, „bez zmluvného alebo zákonného dôvodu [§ 767 písm. f)], „solidárna a delená zodpovednosť“ (nadpis § 782) alebo „odôvodnené legitímnymi a objektívnymi faktormi“ [§ 864 ods. 1 písm. e)] a pod. Správne má byť uvedené „skutkových okolností a právnych okolností“, „bez zmluvného dôvodu alebo zákonného dôvodu“, „solidárna zodpovednosť a delená zodpovednosť“ a odôvodnené legitímnymi faktormi a objektívnymi faktormi“. Návrh zákona tiež neakceptuje legislatívno-technické pravidlo, že ak sa odkazuje na iné ustanovenie toho istého zákona, používa sa výraz „tento zákon“ (napríklad § 740 ods. 1 a 2). Pojmom záväzok označujeme povinnosť veriteľa zo záväzkového vzťahu, ako aj samotný záväzkový vzťah. Sme toho názoru, že táto terminologická nepresnosť nespôsobuje v praxi problémy, je zaužívaná a vychádza klasickej latinskej terminológie. Navrhujeme túto zaužívanú terminológiu zachovať a rozhodne ju nemeniť. Predkladateľ návrhu zákona mal ambíciu v celom jeho obsahu nahradiť zaužívaný pojem „záväzok dlžníka“ pojmom „dlh“, čo sa mu však nepodarilo. Vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona sa namiesto pojmu „dlh“ používa pojem „záväzok“, napríklad v § 534, § 165 písm. a), § 284 ods. 2, § 524, § 532, § 577 a ďalších. Navrhovanú zmenu nepovažujeme za vhodnú. Pojem dlh sa v súčasnosti používa len na označenie dostatočne konkretizovaného záväzku. V návrhu zákona navrhujeme nahradiť slovo „dlh“ slovom záväzok, ak sa ním rozumie povinnosť dlžníka, vrátane zmeny jej obsahu z dôvodu porušenia záväzku. Slovo „dlh“ navrhujeme ponechať len vtedy, ak ide o dostatočne konkretizovaný záväzok, napríklad „uznanie dlhu“. Návrh zákona zavádza pojem „nesplnenie“, ktorý vymedzuje ako vadné plnenie, omeškanie s plnením a ak sa vôbec neplní, pričom za nesplnenie považuje aj porušenie povinnosti brať ohľad na práva a oprávnené záujmy druhej strany (§ 650). Dokonavý tvar „nesplnenie“ nepovažujeme za správny, ak nesplnenie definujeme ako „omeškanie s plnením“. Takmer až komicky vyznieva, že ak dlžník splnil dlh po splatnosti (bol v omeškaní) a dlh zanikol splnením, má veriteľ nárok z nesplnenia (úrok z omeškania od splatnosti do splnenia). Aj keď dlh plnením po splatnosti de iure celý nezanikol, resp. zmenil svoj obsah (zostalo z neho len príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania), narábanie s dokonavým a nedokonavým tvarom slovesa pôsobí rušivo. Vzhľadom na to zastávame názor, že v návrhu zákona by mal byť pojem „nesplnenie“ a v nadväznosti na to aj slovné spojenie „nároky z nesplnenia“ nahradené pojmom „neplnenie“ a slovným spojením „nároky z neplnenia“ alebo „nároky z porušenia zmluvy“. Návrh zákona zavádza tiež pojem „prostriedky nápravy“, ktorými sa rozumejú „nároky z porušenia zmluvy“ alebo „nároky z neplnenia záväzku“. Sme toho názoru, že to, že tieto nároky sú (v prenesenom zmysle) prostriedkami nápravy, patrí skôr do právnickej učebnice a nie do legislatívneho textu. V texte sa používajú neurčité právne pojmy, napríklad slovné spojenie „bez spravodlivého dôvodu“ (§ 709 ods. 2) alebo „organizovaná činnosť (§ 793 ods. 1), ktoré môžu v aplikačnej praxi spôsobovať interpretačné problémy. Text zákona je v niektorých častiach písaný namiesto legislatívneho jazyka jazykom hovorovým. Ako príklad uvádzame právnu úpravu nájomnej zmluvy: - v § 1024 ods. 1 v súvislosti s vecou, ktorá vznikne až v budúcnosti, je ustanovená podmienka, že v čase uzavretia zmluvy je ju možné dostatočne popísať; (pozn.: čím „perom“ alebo „sprejom“?), - v § 1042 ods. 1 návrh zákona ustanovuje, že potvrdenie o miere inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien má vydať „domáca štatistická autorita“, - § 1045 ustanovuje, že nájomník musí „vec skutočne užívať“, - § 1047 ods. 2 ustanovuje „Ak je výpoveď viazaná na výpovedný dôvod“, - v § 1049 návrh zákona ustanovuje v odseku 1„Po podanej výpovedi...“ a v odseku 3, že „nájomník nemôže byť prehliadkami zbytočne obťažovaný“, - v legislatívnom texte § 1054 ods. 3 návrhu zákona je použitá skratka „resp.“, - v § 1061 sú použité slovné spojenia „konečná energia“ alebo „úžitková hodnota prenajímanej nehnuteľnosti“, - v § 1068 ods. 3 je použité slovné spojenie „vedľajšie bydlisko“, - § 1071 ods. 3 ustanovuje „Ak zmluve chýba písomná forma...“, - § 1075 ustanovuje, že pod nevyhnutným rozsahom sa rozumejú dodávky vody, odvoz a odvádzanie odpadových vôd vrátane čistenia nádrží, bez bližšej špecifikácie, akých nádrží, - v § 1097 sú použité slovné spojenia „vydať....všetky sumy“ alebo „zaplatiť....všetky platby“, - v § 1105 ods. 2 je použité slovné spojenie „v zmysle predchádzajúceho odseku“, - v § 1116 ods. 1 je použité slovné spojenie „podnikateľský symbol“, - v § 1118 je použité slovné spojenie „vypovedaný nájomník“. Návrh zákona v prípade vyššie uvedených ustanovení vzbudzuje dojem, akoby išlo o prevzatie jazyka, resp. zmluvných dojednaní z nájomných zmlúv. Ako ďalšie príklady používania hovorových pojmov uvádzame „odčiniť“ namiesto „nahradiť“ (napríklad § 812, § 819, § 820, § 823 ods. 2, § 829, § 877 ods. 1 a 2) alebo „prijať peňažnú čiastku“ (§ 1426, § 1430). Návrh zákona nadbytočne, resp. nesprávne používa slová „však“ (napr. § 718 ods. 2, § 721 ods. 2, § 849) „avšak“ (napr. § 731 ods. 1, § 757) „odkedy“ (§ 718 ods. 5). Rovnako, návrh zákona nepoužíva správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu, napríklad „zarážajúci nepomer v právach a povinnostiach“ (§ 718 ods. 2) alebo „statok“ (§ 788 ods. 1). Majiteľ obchodného tajomstva je v návrhu zákona vymedzený ako osoba, ktorá oprávnene „ovláda“ obchodné tajomstvo (§ 881 ods. 2). Vo viacerých ustanoveniach návrhu zákona (napríklad § 1058 ods. 2, § 1070, § 1108, § 1112 ods. 3, § 1116 ods. 4, § 1119, § 1142 ods. 2, § 1260, § 1280, 1282 ods. 3) sa v rozpore s legislatívnymi pravidlami namiesto slova „primerane“ (ktoré sa používa, ak sa na konkrétne vzťahy majú uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy), používa slovné spojenie „primerane a podporne“. Návrh zákona je (aj) v tejto časti formulačne nepresný a obsahuje nesprávne vnútorné odkazy (už uvedené § 804, § 1032 ods. 2, § 1301, § 1350 ods. 2 a pod.). Návrh zákona má (aj) v tejto časti nedostatky pokiaľ ide o systematiku. Právna úprava práva spätnej kúpy ako vecného práva nie je súčasťou piatej časti (Vecné práva) návrhu zákona, ale súčasťou úpravy kúpnej zmluvy v rámci jeho tretej časti (Záväzkové právo). Návrh zákona nepoužíva jednotné formulácie v prípade rovnakých, resp. porovnateľných inštitútov. Pre porovnanie ako príklad uvádzame, že § 1047 ods. 4 návrhu zákona ustanovuje: „Ak je výpoveď viazaná na výpovedný dôvod, musí byť vo výpovedi uvedený a opísaný; inak sa na výpoveď neprihliada.“ Na druhej strane § 1048 ods. 4 ustanovuje: „Odstúpenie od zmluvy musí byť zdôvodnené a dôvod odstúpenia musí byť popísaný, inak sa naň neprihliada.“ Návrh zákona používa nejednotné formulácie aj pokiaľ ide o ustanovenia, z ktorých vyplýva, že zmluva musí mať písomnú formu. Napríklad § 1130 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o nájme podniku musí byť písomná, § 1282 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o obchodnom zastúpení musí mať písomnú formu a § 1399 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o účte musí byť uzavretá písomne. V návrhu zákona sú niektoré jeho ustanovenia tak zložito naformulované, že sú ťažko pochopiteľné aj po ich opakovanom prečítaní (napríklad § 836). Používajú neurčité právne pojmy, ktorých aplikácia môže a zrejme aj bude viesť k zvýšenie sporov medzi stranami a možno predpokladať aj nejednotnú aplikačnú prax súdov. Ako príklad uvádzame „spravodlivý dôvod“ na ukončenie rokovania o zmluve v štádiu, v ktorom sa javí, že uzavretie zmluvy je vysoko pravdepodobné (§ 709 ods. 2). Pokiaľ ide o právnu úpravu nekalej súťaže, táto je neprehľadná a „stráca“ sa v nej aj osoba s právnickým vzdelaním. V tejto právnej úprave predkladateľ používa priam až slangovú terminológiu, napríklad „nekalé ťaženie“. Súčasťou návrhu zákona nie je ustanovenie, ktoré by zodpovedalo platnému § 421a Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje, že každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Táto zodpovednosť sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb. Pre porovnanie s Občiansky zákonníkom platným v Českej republike uvádzame, že tento ustanovuje, že kto je povinný niekomu niečo plniť a použije pri tom vadnú vec, nahradí škodu spôsobenú vadnou vecou. To platí aj v prípade poskytnutia zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb (§ 2936). Sme za zachovanie právnej úpravy § 421a Občianskeho zákonníka, resp. za jej modifikáciu v intenciách českej právnej úpravy. Tieto pripomienky sú zásadné.

Vzhľadom k špecifickému vývoju v oblasti digitalizácie a elektronizácie navrhujeme zapracovať do návrhu nasledovné okruhy: A. Digitalizácia právnych úkonov a digitálne vlastníctvo Navrhujeme doplniť osobitnú úpravu pre právne úkony vykonané v digitálnej forme, vrátane uznávania elektronických zmlúv, digitálnych podpisov ako plnohodnotných právnych úkonov. V praxi podnikateľov sú čoraz častejšie využívané elektronické a automatizované právne úkony. Ich jednoznačné zakotvenie by zvýšilo právnu istotu a znížilo riziko sporov o platnosť digitálnych dokumentov. B. Digitálne aktíva a práva k nehmotným hodnotám Navrhujeme zaviesť právnu definíciu pojmov ako „digitálne aktívum“ a „virtuálne vlastníctvo“ a ustanoviť základné pravidlá pre nakladanie s nimi (napr. kryptomeny, NFT, digitálne diela). Digitálne aktíva predstavujú reálnu ekonomickú hodnotu a čoraz viac sa stávajú predmetom obchodných vzťahov. Právne ukotvenie ich povahy je nevyhnutné pre právnu istotu a ochranu vlastníckych práv. C. Zmluvy uzatvárané elektronicky a automatizovane Navrhujeme doplniť explicitnú úpravu zmlúv uzatváraných elektronickými prostriedkami alebo automatizovanými systémami bez priameho zásahu fyzickej osoby. Vzhľadom na rozvoj e-commerce a elektronických systémov obstarávania je potrebné zabezpečiť jednoznačné pravidlá pre vznik a platnosť týchto zmlúv, vrátane ochrany zmluvných strán. D. Zodpovednosť za škodu spôsobenú technológiou alebo umelou inteligenciou Navrhujeme v OZ zaviesť osobitné pravidlá zodpovednosti za škodu spôsobenú autonómnymi systémami, vrátane definovania subjektu, ktorý nesie zodpovednosť za chybu algoritmu alebo softvéru. Firmy čoraz viac využívajú AI a autonómne systémy. Absencia právnej úpravy môže viesť k neistote pri určovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú technológiou. Je potrebné doplniť aj informovanosť , že služba sa poskytuje pomocou využitia AI.

Návrh je potrebné zosúladiť s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky [napríklad v § 169 ods. 2 druhej vete odporúčame slovo „hladí" nahradiť slovom „hľadí", v nadpise § 212 odporúčame slovo „osbnosti" nahradiť slovom „osobnosti", v nadpise § 792 odporúčame slovo „škoda" nahradiť slovom „škodu", v § 1284 ods. 2 odporúčame slovo „ma" nahradiť slovom „má", v nadpise § 1401 odporúčame slovo „Nakladenie" nahradiť slovom „Nakladanie" a vnútorné odkazy odporúčame zosúladiť s textom návrhu zákona napríklad v § 77 ods. 2 poslednej vete časti vety za bodkočiarkou, § 289 ods. 1 prvej vete, § 321 ods. 1 na konci, § 804 na konci, § 1563 ods. 3 na konci, § 1568 ods. 3 poslednej vete].