# § 95 — Základné ustanovenia

Citation: [§ 95](https://noz.praktik.ai/detail/paragraf-95)

## Legal text

```text
(1) Neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku.
(2) Na neplatnosť právneho úkonu prihliadne súd aj bez námietky.
```

## Context

- Časť prva
- Hlava tretia
- Diel siedmy
- Oddiel prvy

## Explanatory report

**§ 95: K § 95**

K § 95 Základné ustanovenia V súlade s doterajšou úpravou a doktrínou sa výslovne zdôrazňuje, že neplatnosť právneho úkonu pôsobí ab initio a súd na ňu prihliada ex offo\. Naďalej ostáva aktuálna judikatúra, podľa ktorej "na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania\. Súd nehľadá absolútnu neplatnosť nad rámec tvrdení strán" \(R 51/2024\)\.

Source: [https://rokovania\.gov\.sk/RVL/Material/31828/1](https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31828/1)

## Connected legislation — none

- [Občiansky zákonník · § 41a](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné účinky neplatnosti právneho úkonu a úlohu súdu\. Zdrojový § 41a upravuje nadväzujúcu rovinu tej istej inštitúcie – následky neplatnosti \(konverzia, simulácia\)\. Spoločná je inštitúcia neplatnosti právneho úkonu\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) následky – ex tunc pôsobenie verzus záchrana konverziou alebo platnosť zastretého úkonu; \(b\) mechanizmus – prihliadanie bez námietky verzus vôľa konajúcej osoby a splnenie náležitostí; \(c\) ochrana dobromyseľnosti pri zastretom úkone nemá v § 95 obdobu\.
  - ```text
  (1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
  (2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
  ```
- [Obchodný zákonník · § 267](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné účinky neplatnosti právneho úkonu \(pôsobenie od počiatku, ex tunc\) a procesný postup súdu \(prihliadnutie aj bez námietky, ex offo\)\. Zdrojový § 267 upravuje tú istú právnu inštitúciu – neplatnosť právneho úkonu – z hľadiska ochranného účelu a procesnej dispozície: pri ochrannej neplatnosti sa jej môže dovolávať len chránený účastník\. Spoločná je inštitúcia neplatnosti právneho úkonu vrátane procesného rozmeru jej uplatnenia\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) mechanizmus – súd prihliadne bez námietky verzus neplatnosti sa musí dovolať oprávnený účastník; \(b\) rozsah – všetky právne úkony verzus vzťahy upravené Obchodným zákonníkom s výnimkou zmlúv podľa druhej časti; \(c\) následky – pôsobenie od počiatku zdroj výslovne nerieši, rieši len oddeliteľnosť akcesorických dohôd \(ods\. 3\)\.
  - ```text
  (1) Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.
  (2) Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.
  (3) Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto zákona (§ 262) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody neplatné iba v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Neplatnosť týchto dohôd sa naopak netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.
  ```
- [Občiansky zákonník · § 42](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné účinky neplatnosti právneho úkonu a úlohu súdu\. Zdrojový § 42 upravuje následnú zodpovednostnú rovinu tej istej inštitúcie: škoda z neplatnosti sa nahrádza podľa režimu zodpovednosti za škodu\. Spoločná je inštitúcia neplatnosti právneho úkonu; zdrojové ustanovenie predstavuje jej právny následok\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) následky – ex tunc pôsobenie verzus náhrada škody; \(b\) aktéri – všeobecné subjekty a súd verzus poškodený a zodpovedná osoba; \(c\) mechanizmus – prihliadanie bez námietky verzus uplatnenie nároku na náhradu škody\.
  - ```text
  Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
  Odporovateľné právne úkony
  ```
- [Občiansky zákonník · § 41](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné účinky neplatnosti právneho úkonu \(ex tunc\) a procesný postup súdu \(ex offo\)\. Zdrojový § 41 upravuje tú istú inštitúciu z hľadiska rozsahu účinku – sčasti neplatný úkon \(oddeliteľnosť\)\. Spoločná je inštitúcia neplatnosti právneho úkonu a jej účinky\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) rovina – časové pôsobenie a úloha súdu verzus vecná deliteľnosť; \(b\) mechanizmus – automatické pôsobenie verzus test oddeliteľnosti; \(c\) aktéri – všeobecné subjekty a súd verzus neurčení účastníci úkonu\.
  - ```text
  Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
  ```
- [Obchodný zákonník · § 268](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné účinky neplatnosti právneho úkonu a úlohu súdu\. Zdrojový § 268 upravuje následnú zodpovednostnú rovinu tej istej inštitúcie: kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, nahradí škodu adresátovi, s výnimkou pri jeho vedomosti o neplatnosti\. Spoločná je inštitúcia neplatnosti právneho úkonu; zdrojové ustanovenie predstavuje jej právny následok\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) následky – ex tunc pôsobenie verzus náhrada škody; \(b\) aktéri – všeobecné subjekty a súd verzus pôvodca neplatnosti a adresát úkonu; \(c\) mechanizmus – prihliadanie bez námietky verzus zodpovednosť s liberačným dôvodom vedomosti\.
  - ```text
  Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.). Diel III Niektoré ustanovenia o uzavieraní zmluvy Oddiel 1 Rokovanie o uzavretí zmluvy
  ```
- [Zákonník práce · § 191](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné pravidlo: neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku \(ex tunc\) a súd na ňu prihliadne aj bez námietky \(ex offo\)\. Zdrojové ustanovenie \(§ 191 ods\. 3\) stanovuje osobitný dôvod neplatnosti: ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a zamestnávateľ s ním dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná\. Spoločná je právna inštitúcia neplatnosti právneho úkonu \(dohody\)\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) rozsah – všetky právne úkony verzus len dohoda o spôsobe náhrady škody; \(b\) dôvod neplatnosti – všeobecná neplatnosť verzus konkrétne nedodržanie písomnej formy, pričom osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak bola škoda už uhradená; \(c\) následky – zdrojové ustanovenie výslovne nerieši pôsobenie neplatnosti od počiatku ani povinnosť súdu prihliadnuť bez námietky; tieto následky by vyplývali až zo všeobecnej úpravy; \(d\) aktéri – všeobecné subjekty verzus zamestnanec a zamestnávateľ\.
  - ```text
  (1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
  (2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
  (3) Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
  (4) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.
  ```
- [Zákon o krátkodobom nájme bytu · § 9](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/98)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné pravidlo: neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku \(ex tunc\) a súd na ňu prihliadne aj bez námietky \(ex offo\)\. Zdrojové ustanovenie \(§ 9\) upravuje osobitný prípad neplatnosti právneho úkonu smerujúceho k skončeniu krátkodobého nájmu bytu \(výpoveď alebo odstúpenie od nájomnej zmluvy\): ods\. 1 priznáva zmluvnej strane právo uplatniť neplatnosť skončenia na súde v lehote dvoch mesiacov a stanovuje, že účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté; ods\. 2 ukladá strane, ktorá neplatné skončenie spôsobila, povinnosť uviesť stav do predošlého stavu, nahradiť škodu, prípadne poskytnúť primerané finančné zadosťučinenie\. Spoločná je právna inštitúcia neplatnosti právneho úkonu – ods\. 1 výslovne hovorí o „právnom úkone smerujúcom k skončeniu nájmu“\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) rozsah – všetky právne úkony verzus len skončenie krátkodobého nájmu bytu; \(b\) mechanizmus – súd prihliadne bez námietky verzus neplatnosť musí zmluvná strana aktívne uplatniť žalobou v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov; \(c\) následky – pôsobenie od počiatku verzus zachovanie účinkov právneho úkonu aj po podaní žaloby plus náprava uvedením do predošlého stavu, náhrada škody a zadosťučinenie; zdrojové ustanovenie pôsobenie od počiatku ani povinnosť súdu prihliadnuť bez námietky výslovne nerieši; \(d\) aktéri – všeobecné subjekty verzus prenajímateľ a nájomca\.
  - ```text
  (1) Neplatnosť skončenia krátkodobého nájmu bytu má zmluvná strana právo uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia výpovede z krátkodobého nájmu bytu alebo odstúpenia od nájomnej zmluvy. Účinky právneho úkonu smerujúceho k skončeniu nájmu nie sú podaním žaloby dotknuté.
  (2) V prípade neplatného skončenia nájmu je zmluvná strana, ktorá neplatné skončenie nájmu spôsobila, povinná napraviť tento stav uvedením do predošlého stavu a nahradiť škodu, ktorá druhej strane vznikla. Ak nie je uvedenie do predošlého stavu možné, zmluvnej strane nevznikne nárok na náhradu škody alebo náhrada škody nie je s ohľadom na závažnosť spôsobenej ujmy postačujúca, má zmluvná strana, ktorá na súde neplatné skončenie nájmu úspešne uplatní, právo na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie sa urči s prihliadnutím na závažnosť a rozsah spôsobenej ujmy, trvanie protiprávneho stavu a mieru protiprávneho zásahu do práv zmluvnej strany. **S p o l o č n é, p r e c h o d n é a z á v e r e č n é u s t a n o v e n i a**
  ```
- [Zákonník práce · § 222 — Bezdôvodné obohatenie](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné pravidlo: neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku \(ex tunc\) a súd na ňu prihliadne aj bez námietky \(ex offo\)\. Zdrojové ustanovenie \(§ 222 ods\. 2 v spojení s ods\. 1 a 3\) predpokladá existenciu neplatného právneho úkonu ako skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia: majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný\. Spoločná je právna inštitúcia neplatnosti právneho úkonu, tu v rovine jej majetkového následku \(reštitúcie\)\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) funkcia – všeobecné účinky neplatnosti verzus následné vydanie bezdôvodného obohatenia; \(b\) rozsah – všetky právne úkony verzus len pracovnoprávne plnenia medzi zamestnancom a zamestnávateľom; \(c\) mechanizmus – súd prihliadne bez námietky verzus povinnosť vydať obohatenie \(vrátane úžitkov pri nedobromyseľnosti podľa ods\. 4 a práva na náhradu potrebných nákladov podľa ods\. 5\); zdrojové ustanovenie pôsobenie neplatnosti od počiatku ani prihliadanie súdu bez námietky výslovne nerieši; \(d\) aktéri – všeobecné subjekty verzus zamestnanec a zamestnávateľ\.
  - ```text
  (1) Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
  (2) Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
  (3) Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
  (4) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
  (5) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
  (6) Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
  ```
- [Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov · § 3 — Zmluva o nájme](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné pravidlo: neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku \(ex tunc\) a súd na ňu prihliadne aj bez námietky \(ex offo\)\. Zdrojové ustanovenie \(§ 3 ods\. 4\) stanovuje osobitnú sankciu neplatnosti: zmluva o nájme nebytového priestoru uzavretá bez súhlasu národného výboru podľa ods\. 2 alebo bez náležitostí podľa ods\. 3 je neplatná\. Spoločná je právna inštitúcia neplatnosti právneho úkonu \(zmluvy\)\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) aktéri – všeobecný právny úkon verzus prenajímateľ / nájomca a národný výbor; \(b\) mechanizmus – všeobecná neplatnosť verzus chýbajúci súhlas národného výboru alebo chýbajúce podstatné náležitosti \(písomná forma, predmet a účel, nájomné, čas\); \(c\) rozsah – všetky právne úkony verzus len zmluvy o nájme nebytových priestorov; \(d\) následky – zdrojové ustanovenie výslovne nerieši pôsobenie od počiatku ani povinnosť súdu prihliadnuť bez námietky; tieto následky by vyplývali až zo všeobecnej úpravy\.
  - ```text
  (1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
  (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
  (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
  (4) Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
  ```
- [Zákonník práce · § 182](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné pravidlo: neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku \(ex tunc\) a súd na ňu prihliadne aj bez námietky \(ex offo\)\. Zdrojové ustanovenie \(§ 182 ods\. 2\) stanovuje osobitný dôvod neplatnosti: dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná\. Spoločná je právna inštitúcia neplatnosti právneho úkonu \(dohody\)\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) rozsah – všetky právne úkony verzus len dohoda o hmotnej zodpovednosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom; \(b\) dôvod neplatnosti – všeobecná neplatnosť verzus konkrétne nedodržanie písomnej formy; \(c\) následky – zdrojové ustanovenie výslovne nerieši pôsobenie neplatnosti od počiatku ani povinnosť súdu prihliadnuť bez námietky; tieto následky by vyplývali až zo všeobecnej úpravy; \(d\) aktéri – všeobecné subjekty verzus zamestnanec a zamestnávateľ\.
  - ```text
  (1) Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
  (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
  (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
  (4) Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
  ```
- [Občiansky zákonník · § 40a](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné účinky neplatnosti právneho úkonu \(pôsobenie od počiatku, ex tunc\) a procesný postup súdu \(prihliadnutie aj bez námietky, ex offo\)\. Zdrojový § 40a upravuje tú istú právnu inštitúciu – neplatnosť právneho úkonu – z hľadiska procesného uplatnenia: pri ochrannej \(relatívnej\) neplatnosti sa jej musí dotknutý účastník dovolať, inak sa úkon považuje za platný\. Spoločná je inštitúcia neplatnosti právneho úkonu vrátane procesného rozmeru jej uplatnenia\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) mechanizmus – súd prihliadne bez námietky verzus nutnosť dovolania sa dotknutou osobou; \(b\) rozsah – všetky právne úkony verzus taxatívne dôvody a cenový rozpor; \(c\) následky – pôsobenie od počiatku zdroj výslovne nerieši; \(d\) vylúčenie pôvodcu neplatnosti z dovolania\.
  - ```text
  Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
  ```
- [Autorský zákon · § 70 — Výhradná licencia a nevýhradná licencia](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/185)
  - Note: Cieľové ustanovenie \(§ 95\) stanovuje všeobecné pravidlo: neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku \(ex tunc\) a súd na ňu prihliadne aj bez námietky \(ex offo\)\. Zdrojové ustanovenie \(§ 70 ods\. 5\) stanovuje osobitnú sankciu neplatnosti: licenčná zmluva, ktorou autor udelil tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela už udelený výhradnou licenciou, je neplatná bez predchádzajúceho písomného súhlasu nadobúdateľa výhradnej licencie\. Spoločná je právna inštitúcia neplatnosti právneho úkonu \(zmluvy\)\. Rozdiely pre posúdenie advokátom: \(a\) aktéri – všeobecný právny úkon verzus autor / tretia osoba / nadobúdateľ výhradnej licencie; \(b\) mechanizmus – všeobecná neplatnosť verzus kolízia s výhradnou licenciou a chýbajúci písomný súhlas; \(c\) rozsah – všetky právne úkony verzus len licenčné zmluvy k dielu; \(d\) následky – zdrojové ustanovenie výslovne nerieši pôsobenie od počiatku ani povinnosť súdu prihliadnuť bez námietky; tieto následky by vyplývali až zo všeobecnej úpravy\.
  - ```text
  (1) Autor môže nadobúdateľovi udeliť výhradnú licenciu alebo nevýhradnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že autor udelil výhradnú licenciu, platí, že udelil nevýhradnú licenciu, ak tento zákon neustanovuje inak.
  (2) Ak autor udelil výhradnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený výhradnou licenciou a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu.
  (3) Ak autor udelil nevýhradnú licenciu, nie je dotknuté právo autora použiť dielo spôsobom, na ktorý nevýhradnú licenciu udelil, a takisto nie je dotknuté právo autora udeliť licenciu tretej osobe.
  (4) Nevýhradná licencia, ktorú nadobúdateľ získal pred udelením výhradnej licencie tretej osobe, zostáva zachovaná, ak sa autor s nadobúdateľom takejto nevýhradnej licencie nedohodol inak. Autor je povinný nadobúdateľa výhradnej licencie informovať o predchádzajúcom udelení nevýhradnej licencie tretej osobe.
  (5) Licenčná zmluva, ktorou autor udelil tretej osobe licenciu na spôsob použitia diela udelený predtým výhradnou licenciou, je neplatná, ak nadobúdateľ výhradnej licencie na uzavretie takejto licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.
  ```