# § 77 — Subjektívny výklad a objektívny výklad

Citation: [§ 77](https://noz.praktik.ai/detail/paragraf-77)

## Legal text

```text
(1) Ak je prejav vôle určený konkrétnemu adresátovi, vykladá sa podľa zámeru konajúcej osoby, ak adresát o tomto zámere vedel alebo musel vedieť. Inak sa prejavu vôle prisúdi taký význam, aký by mu spravidla prisúdila priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení adresáta.
(2) Ak prejav vôle nie je určený konkrétnemu adresátovi, vykladá sa podľa zámeru konajúcej osoby, ak by priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení adresáta o tomto zámere vedela alebo musela vedieť. Inak sa mu prisúdi taký význam, ktorý najlepšie zodpovedá rozumnému usporiadaniu veci a zvyklostiam.
```

## Context

- Časť prva
- Hlava tretia
- Diel stvrty

## Explanatory report

**§ 77: K § 77**

K § 77 Subjektívny výklad a objektívny výklad Návrh namiesto doterajšej úpravy výkladu prejavov vôle \(pôvodný § 35 ods\. 2 a 3 Občianskeho zákonníka\) preberá úpravu z Obchodného zákonníka \(§ 266\) aj keď s určitými zmenami, za ktorými stojí najmä tá skutočnosť, že na rozdiel od úpravy Obchodného zákonníka sa budú výkladové pravidlá vzťahovať aj na iné než záväzkové vzťahy\. Dôvodom neprebratia úpravy z Občianskeho zákonníka je predovšetkým to, že neumožňovala odkloniť sa od jazykového znenia prejavu vôle\. Nová úprava tak nadväzuje na judikatúru, podľa ktorej je odklonenie od jazykového znenia predsa len možné \(I\. ÚS 242/07\)\. Avšak aj po novom bude jazykové znenie naďalej dôležité, no prejav vôle bude možné vyložiť aj v rozpore s jeho jazykovým znením, ak tu budú iné okolnosti prevažujúce nad týmto jazykovým znením \(napr\. ak pri uzatváraní zmluvy bol úmysel iný než ten, ktorý ich právnici zahrnuli do písomného znenia\)\. Z tohto dôvodu sa ako zbytočný nepreberá ani § 37 ods\. 3 Občianskeho zákonníka o chybách v písaní a počítaní, ktorý bol práve korekciou § 35 ods\. 2 Občianskeho zákonníka\. Základné pravidlo pre výklad prejavov vôle je, že sa tieto vykladajú podľa zámeru konajúcej osoby \(tzv\. subjektívny výklad\)\. Odsek 1 – ktorý sa týka prejavov vôle, ktoré sú adresované individualizovaným adresátom – ustanovuje, že subjektívny výklad sa použije, ak adresát o zámere konajúcej osoby vedel alebo musel vedieť\. Inak sa použije tzv\. objektívny výklad: prejavu vôle sa prisúdi taký význam, ktorý by mu spravidla prisúdila bežná rozumná osoba v postavení adresáta\. Nebude sa teda zohľadňovať úmysel konajúcej osoby, ale ani vnímanie konkrétneho adresáta\. Zohľadní sa len to, ako by si prejav vôle vysvetlila hypotetická osoba, ktorá by bola v postavení adresáta\. Dôvetok „v postavení adresáta“ znamená aj to, že treba zohľadniť i všetky okolnosti, ktoré boli skutočnému adresátovi známe\. Slovo „spravidla“ znamená, že prisúdený význam nie je nejaký výnimočný, teda že takýto význam by mu hypotetickí adresáti prisudzovali častejšie než iný význam\. Odsek 2 sa taktiež týka adresovaných prejavov vôle, avšak len tých z nich, ktoré sú adresované neurčitým adresátom \(napr\. vyhlásenie verejnej súťaže\)\. V takomto prípade sa subjektívny výklad použije, len ak by ho hypotetický adresát bol poznal alebo musel poznať\. Ak však úmysel konajúcej osoby nebol takto spoznateľný, tak sa prejavu vôle prisúdi taký význam, aký vyplýva z rozumného usporiadania veci a zvyklostí\. Nebude sa teda zohľadňovať, ako si mohli tento prejav vôle vysvetliť adresáti, ako je to pri odseku 1, i keď nie je vylúčené, že vo väčšine prípadov by aj takýto výklad smeroval k rovnakému výsledku\. Odsek 2 však dáva prednosť rozumnému usporiadaniu a zvyklostiam, i keby osoby v postavení adresáta mohli prejav vôle vnímať spravidla inak\.

Source: [https://rokovania\.gov\.sk/RVL/Material/31828/1](https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31828/1)

## Connected legislation — none

- [Obchodný zákonník · § 266](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513)
  - Note: Cieľový § 77 upravuje všeobecné pravidlo výkladu prejavu vôle: subjektívny výklad podľa zámeru konajúcej osoby, ak ho adresát poznal alebo musel poznať, inak objektívny výklad \(význam, ktorý by prejavu spravidla prisúdila priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení adresáta; pri neurčitých adresátoch význam podľa rozumného usporiadania veci a zvyklostí\)\. Zdrojový § 266 ods\. 1 a 2 upravuje tú istú inštitúciu a to isté operatívne pravidlo: výklad podľa úmyslu konajúcej osoby pri znalosti adresáta, inak podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení adresáta\. Ods\. 3 \(okolnosti, rokovanie, prax, následné správanie\) a ods\. 4 \(nejasný výraz na ťarchu prvej strany\) sú nadväzujúce výkladové pravidlá tej istej témy\. Dôvodová správa k § 77 výslovne uvádza, že návrh preberá úpravu z Obchodného zákonníka \(§ 266\), hoci s úpravami pre nezáväzkové vzťahy\. Nie je to rozhodnutie o rovnocennosti 1 : 1, len spájajúci dôkaz pre právnikov\.
  - ```text
  (1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
  (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
  (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
  (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
  (5) Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
  (6) Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.
  ```
- [Občiansky zákonník · § 37](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40)
  - Note: Cieľový § 77 určuje metódu výkladu prejavu vôle vrátane možnosti vyložiť prejav aj v rozpore s jazykovým znením pri prevažujúcich okolnostiach\. Zdrojový § 37 ods\. 3 upravuje nadväzujúcu výkladovú korekciu tej istej témy: pri chybách v písaní a počítaní sa hľadí na nepochybný význam a úkon zostáva platný; bol korekciou § 35 ods\. 2\. Dôvodová správa k § 77 ho výslovne spomína ako nepreberané ustanovenie práve pre túto súvislosť\. Nie je to rozhodnutie o rovnocennosti 1 : 1, len spájajúci dôkaz pre právnikov\.
  - ```text
  (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
  (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
  (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
  ```
- [Občiansky zákonník · § 35](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40)
  - Note: Cieľový § 77 upravuje všeobecné pravidlo výkladu prejavu vôle: subjektívny výklad podľa zámeru konajúcej osoby, ak ho adresát poznal alebo musel poznať, inak objektívny výklad \(pri individualizovanom adresátovi význam, ktorý by prejavu spravidla prisúdila priemerne rozumovo vyspelá osoba v postavení adresáta; pri neurčitých adresátoch význam podľa rozumného usporiadania veci a zvyklostí\)\. Zdrojový § 35 ods\. 2 a 3 upravuje tú istú inštitúciu a operatívne pravidlo: výklad slovných úkonov podľa jazykového vyjadrenia aj podľa vôle konajúceho a výklad neslovných úkonov podľa obvyklého významu s prihliadnutím na vôľu konajúceho a ochranou dobromyseľnosti adresáta\. Dôvodová správa k § 77 výslovne uvádza, že návrh nahrádza doterajšiu úpravu § 35 ods\. 2 a 3 a že dôvodom neprebratia je práve nemožnosť odkloniť sa od jazykového znenia\. Nie je to rozhodnutie o rovnocennosti 1 : 1, len spájajúci dôkaz pre právnikov\.
  - ```text
  (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
  (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
  (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
  ```