# § 559 — Osobitné podmienky odporovania

Citation: [§ 559](https://noz.praktik.ai/detail/paragraf-559)

## Legal text

```text
(1) Veriteľova pohľadávka, ktorej uspokojenie bolo ukrátené, musí byť splatná najneskôr v čase odporovania právnemu úkonu dlžníka.
(2) Pre ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky je rozhodujúci stav v čase odporovania právnemu úkonu dlžníka.
(3) Uspokojenie veriteľovej pohľadávky sa nepovažuje za ukrátené, ak je nárok, ktorý z nej vyplýva, v čase odporovania právnemu úkonu dlžníka premlčaný.
```

## Context

- Časť stvrta
- Hlava prva
- Diel deviaty
- Oddiel druhy

## Explanatory report

**§ 559: K § 559**

K § 559 Osobitné podmienky odporovania Odsek 1 vychádza z judikatúry k predchádzajúcej právnej úprave, ktorá sa týkala interpretácie pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ \(R 44/2001, R 2/2022\)\. Závery súdnej praxe, podľa ktorých postačuje na úspešné odporovanie z hľadiska kvality ukrátenej pohľadávky to, aby bola žalovateľná resp\. súdne uplatniteľná \(splatná\), sú správne a aktuálne aj podľa novej právnej úpravy\. Keďže veriteľ môže efektívne vykonať svoje odporovacie právo iba žalobou v konaní pred súdom, je potrebné slovné spojenie „v čase odporovania právnemu úkonu dlžníka“ vykladať v zmysle „v čase súdneho konania o odporovacej žalobe“\. Navyše je potrebné zohľadniť, že pre rozsudok súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia \(§ 217 ods\. 1 Civilného sporového poriadku\)\. Splatnosť veriteľovej pohľadávky teda nie je podmienkou odporovacej žaloby; je však podmienkou vyhovujúceho odporovacieho rozsudku\. Z toho vyplýva, že ukrátená veriteľova pohľadávka a\) sa môže stať splatnou aj po začatí konania \(avšak najneskôr v čase vyhlásenia rozsudku\) a b\) nemusí byť splatnou v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu\. Nezriedka totiž koná dlžník dubiózne v predstihu a exekučne postihnuteľný majetok prevedie alebo zaťaží pred splatnosťou veriteľovej pohľadávky\. Podmieňovanie úspešného odporovania splatnosťou ukrátenej pohľadávky v čase ukracujúceho úkonu by samoúčelne obmedzovalo efektívnosť tohto inštitútu, ktorého hlavným účelom je ochrana právnej sféry veriteľa\. V súlade s odsekom 2 je rovnaký rozhodujúci moment relevantný aj pre ďalšiu základnú podmienku odporovania\. Súd musí v konaní o odporovacej žalobe vyhodnotiť, či bolo sporným právnym úkonom ukrátené uspokojenie veriteľovej pohľadávky\. Moment, ku ktorému túto skutočnosť posudzuje, bol podľa predchádzajúcej právnej úpravy sporný\. V judikatúre sa dokonca vyskytli názory, že týmto momentom je výlučne uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu, čo v spojitosti s nesprávnym výkladom pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ \(PL\. ÚS 39/2015\) viedlo k výraznému obmedzeniu funkčnosti celého inštitútu a k neželanej redukcii jeho uplatnenia v praxi\. Z hľadiska právnej istoty a efektívnej vymožiteľnosti práva je takýto stav neakceptovateľný \(nepostihnuteľné špekulatívne prevody majetku navyše verejnosť považuje za jeden z typických prejavov zlyhávania justičného systému\)\. Nová právna úprava výslovne zdôrazňuje, že ukrátenie veriteľa sa posudzuje až podľa stavu v čase odporovania, teda v čase meritórneho rozhodovania súdu \(pozri vyššie\)\. Pre súd bude relevantné, či by sa veriteľ \(žalobca\) mohol v čase rozhodovania súdu efektívne uspokojiť z majetku, ktorý patrí žalovanému, ak by bol vlastníkom tohto majetku naďalej dlžník, a teda ak by odporovaný úkon nemal voči veriteľovi právne účinky \(podstata odporovania\)\. To rovnako platí aj pre iné než vlastnícke právo žalovaného vo vzťahu k predmetu odporovateľného právneho úkonu \(typicky záložné právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu\)\. Odsek 2 sa však týka výlučne ukrátenia uspokojenia veriteľovej pohľadávky a nemožno ho rozširovať na ďalšie podmienky odporovania\. Preto sa napríklad spätne ku dňu uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu posudzuje ukracujúci úmysel dlžníka, spriaznenosť nadobúdateľa, jeho vedomosť o ukracujúcom úmysle dlžníka a pod\. Odsek 3 zavádza efektívne pravidlo, ktoré bráni vyhoveniu odporovacej žalobe, ak je samotný veriteľov nárok na plnenie premlčaný\. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť o tejto skutočnosti zaťažuje žalovaného; aj keď predbežný záver o premlčaní spravidla vyplynie už z tvrdení a dôkazov, ktoré musí predložiť žalobca\. Premlčanie nároku veriteľa voči dlžníkovi je nezlučiteľné s úspešným odporovaním aj v prípade, ak dlžník v osobitnom konaní o tomto nároku námietku premlčania nevznesie\.

Source: [https://rokovania\.gov\.sk/RVL/Material/31828/1](https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31828/1)

## Connected legislation — none

- [Obchodný zákonník · § 391](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513)
  - Note: Cieľový § 695 ods\. 1 pracuje so súdnou uplatniteľnosťou a splatnosťou veriteľovej pohľadávky\. Zdrojový § 391 určuje začiatok premlčacej doby pri právach vymáhateľných na súde a pri právach uskutočniť právny úkon\.
  - ```text
  (1) Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
  (2) Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
  ```
- [Občiansky zákonník · § 100](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40)
  - Note: Starší § 100 ods\. 1 stanovuje všeobecný účinok premlčania: ak sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo nemožno veriteľovi priznať\. Cieľový § 695 ods\. 3 túto všeobecnú pozíciu premieta do odporovacej žaloby ako osobitnú prekážku vyhovenia, ak je premlčaný nárok, z ktorého pohľadávka vyplýva\.
  - ```text
  (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
  (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
  (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
  Premlčacia doba
  ```
- [Obchodný zákonník · § 392](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513)
  - Note: Cieľový § 695 ods\. 1 vyžaduje splatnosť veriteľovej pohľadávky najneskôr v rozhodujúcom čase\. Zdrojový § 392 viaže plynutie premlčacej doby pri práve na plnenie záväzku na dobu splatnosti a upravuje aj čiastkové plnenia\.
  - ```text
  (1) Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
  (2) Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
  ```
- [Zákon o krátkodobom nájme bytu · § 8 — Vypratanie bytu](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/98)
  - Note: Cieľový § 695 upravuje ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky a podmienky viazané na zabezpečenie jej uspokojenia\. Zdrojový § 8 ods\. 2 upravuje zadržanie hnuteľných vecí na zabezpečenie pohľadávok a uspokojenie z peňažnej zábezpeky\.
  - ```text
  (1) Nájomca je povinný na vlastné náklady vypratať byt a ten odovzdať prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu, a to ku dňu skončenia nájmu, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak.
  (2) Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ je oprávnený zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte len vtedy, ak nespotrebovaná časť peňažnej zábezpeky nepostačuje na uspokojenie pohľadávok podľa § 5 ods. 1.
  ```
- [Obchodný zákonník · § 388](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513)
  - Note: Cieľový § 695 ods\. 3 vylučuje úspešné odporovanie, ak je nárok veriteľa v rozhodujúcom čase premlčaný\. Zdrojový § 388 upravuje všeobecný účinok premlčania: súd nemôže priznať alebo uznať právo, ak povinná osoba vznesie námietku\.
  - ```text
  (1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
  (2) Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak
  a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo
  b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.
  ```
- [Zákonník práce · § 193 — Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311)
  - Note: Obe ustanovenia stanovujú časovo podmienený právny následok pre nárok: pri nesplnení podmienky v relevantnom čase nárok nemožno úspešne uplatniť alebo zaniká\.
  - ```text
  (1) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 165,97 eura.
  (2) Právo na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomil zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
  ```
- [Zákon o krátkodobom nájme bytu · § 5 — Peňažná zábezpeka](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/98)
  - Note: Cieľový § 695 upravuje podmienky odporovania viazané na veriteľovu pohľadávku, jej uspokojenie a rozhodujúci čas\. Zdrojový § 5 upravuje peňažnú zábezpeku na zabezpečenie pohľadávok prenajímateľa, použitie zábezpeky na úhradu splatných pohľadávok a vysporiadanie nárokov po skončení nájmu\.
  - ```text
  (1) Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke, ktorá slúži na zabezpečenie prípadných pohľadávok prenajímateľa voči nájomcovi z dôvodu neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, z dôvodu spôsobenej škody na byte alebo jeho zariadení alebo v súvislosti s inými pohľadávkami súvisiacimi s užívaním bytu.
  (2) Výška zábezpeky nesmie prekročiť trojnásobok mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na základe písomnej výzvy prenajímateľa je nájomca povinný v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia doplniť peňažnú zábezpeku do pôvodne dohodnutej výšky, ak prenajímateľ preukázateľne použije peňažnú zábezpeku alebo jej časť na úhradu svojich splatných pohľadávok voči nájomcovi v súlade s odsekom 1.
  (3) Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
  Z á n i k n á j m u b y t u
  ```
- [Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov · § 3 — Zmluva o nájme](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116)
  - Note: Cieľový § 695 ods\. 1 viaže úspešné odporovanie na splatnosť ukrátenej veriteľovej pohľadávky najneskôr v rozhodujúcom čase\. Zdrojový § 3 ods\. 3 prikazuje, aby nájomná zmluva určila výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia\.
  - ```text
  (1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
  (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
  (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.
  (4) Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
  ```
- [Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov · § 9](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116)
  - Note: Cieľový § 695 upravuje splatnosť veriteľovej pohľadávky a právny význam stavu v čase odporovania\. Zdrojový § 9 ods\. 2 písm\. b\) a c\) viaže právo prenajímateľa vypovedať nájom na viac než mesačné omeškanie s platením nájomného alebo na neposkytnutie služieb určených na jeho úhradu riadne a včas\.
  - ```text
  (1) Nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.
  (2) Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
  a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;
  b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
  c) nájomca, ktorý na základe zmluvy má prenajímateľovi poskytovať na úhradu nájomného určité služby, tieto služby neposkytuje riadne a včas;
  d) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;
  e) užívanie nebytového priestoru je viazané na užívanie bytu a nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať;
  f) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový priestor;
  g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.
  (3) Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
  a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal;
  b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;
  c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1.
  ```
- [Obchodný zákonník · § 402](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513)
  - Note: Cieľový § 695 prepája uspokojenie veriteľovej pohľadávky so súdnym konaním o odporovacej žalobe\. Zdrojový § 402 upravuje úkon veriteľa na účel uspokojenia alebo určenia práva a jeho účinok na plynutie premlčacej doby\.
  - ```text
  Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
  ```
- [Zákon o krátkodobom nájme bytu · § 7](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/98)
  - Note: Cieľový § 695 pracuje s veriteľovou pohľadávkou, jej uspokojením a právnymi následkami nesplnenia podmienok\. Zdrojový § 7 upravuje výpoveď krátkodobého nájmu pri nezaplatení nájomného alebo pri nedoplnení peňažnej zábezpeky\.
  - ```text
  (1) Prenajímateľ môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
  a) nájomca alebo ten, kto s ním v byte žije alebo sa v byte nachádza so súhlasom nájomcu, napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu prenajímateľa poškodzuje byt alebo jeho zariadenie alebo spoločné časti, spoločné zariadenia domu alebo inak hrubo porušuje dobré mravy alebo domový poriadok v dome, v ktorom sa byt nachádza,
  b) nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace,
  c) nájomca napriek písomnej výzve prenajímateľa nedoplnil peňažnú zábezpeku do pôvodnej výšky,
  d) nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s dohodnutým účelom,
  e) je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
  (2) Nájomca môže vypovedať krátkodobý nájom bytu, ak
  a) sa predmet nájmu stal nespôsobilý na dohodnuté užívanie a táto skutočnosť nebola spôsobená zavinením nájomcu alebo osôb s ním žijúcich v byte,
  b) došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru,6)
  c) mu vznikol nárok na sociálne bývanie podľa osobitného predpisu⁷) alebo
  d) je daný iný dôvod výpovede dohodnutý v nájomnej zmluve, pre ktorý nemožno spravodlivo požadovať trvanie nájomného pomeru.
  (3) Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa krátkodobý nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Výpovedná lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac, v prípade písomnej výpovede z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) alebo odseku 2 písm. a) kratšia ako pätnásť dní. V prípade, ak sa v dôsledku porušenia registračnej povinnosti prenajímateľa podľa osobitného predpisu⁵) uplatní režim podľa § 3 ods. 5, platí, že výpovedná lehota v prípade výpovede zo strany prenajímateľa nesmie byť kratšia ako dva mesiace.
  (4) Ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou, je prenajímateľ od nájomnej zmluvy oprávnený odstúpiť.
  (5) Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť, ak predmet nájmu nebol odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie alebo ak prenajímateľ v rozpore so zákonom jednostranne zmenil výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva.
  ```
- [Občiansky zákonník · § 42a](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40)
  - Note: Starší § 42a vytvára základ odporovacieho práva: právna neúčinnosť úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, a osobitné skutkové podmienky odporovania\. Cieľový § 695 rozčleňuje osobitné podmienky na splatnosť pohľadávky, okamih posúdenia ukrátenia a vylúčenie úspechu pri premlčanom nároku\.
  - ```text
  (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
  (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
  (3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
  a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
  b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
  c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
  d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
  (4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
  a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
  b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
  c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
  d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
  e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
  (5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
  a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo
  b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
  c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
  ```
- [Obchodný zákonník · § 390](https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513)
  - Note: Cieľový § 695 upravuje účinky odporovania právnemu úkonu a význam premlčania nároku\. Zdrojový § 390 stanovuje, že po premlčaní práva uskutočniť právny úkon jeho účinky nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie\.
  - ```text
  Ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie. Oddiel 3 Začiatok a trvanie premlčacej doby
  ```