# § 1692 — Zrušenie pridruženého spoluvlastníctva

Citation: [§ 1692](https://noz.praktik.ai/detail/paragraf-1692)

## Legal text

```text
(1) Spoluvlastníci spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku sa nemôžu domáhať zrušenia pridruženého spoluvlastníctva podľa tohto zákona.
(2) Spoluvlastníci spoločných častí domu, príslušenstva domu a pozemku môžu rozhodnúť alebo sa dohodnúť o zrušení pridruženého spoluvlastníctva k akémukoľvek predmetu tohto spoluvlastníctva, pričom na takéto rozhodnutie alebo dohodu je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov. V prípade dohody podľa predchádzajúcej vety sa vyžaduje písomná forma.
(3) Ak je byt, nebytový priestor, spoločné časti, príslušenstvo domu alebo pozemok zaťažený vecným právom, na platnosť právnych úkonov podľa odseku 2 sa vyžaduje písomný súhlas osoby oprávnenej z tohto vecného práva.
```

## Context

- Časť piata
- Hlava piata
- Diel prvy

## Explanatory report

**§ 1692: K § 1692**

K § 1692 Zrušenie pridruženého spoluvlastníctva Jednou z osobitostí pridruženého spoluvlastníctva v porovnaní s bežným podielovým spoluvlastníctvom upraveným je skutočnosť, že spoluvlastníci sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka\. Ustanovenie v súčasnosti platného § 141 Občianskeho zákonníka \(zákon č\. 40/1964 Zb\.\), ktoré umožňuje spoluvlastníkom dohodnúť sa o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní \(v predloženom návrhu nového Občianskeho zákonníka ide o ustanovenie s nadpisom Dohoda spoluvlastníkov a nasl\.\), je totiž touto právnou normou výslovne vylúčené, s výnimkami uvedenými v ustanovení § 13 ods\. 2 BytZ\. Toto ustanovenie je kogentné, pričom z praktického pohľadu má mimoriadne veľký význam\. Ide totiž o prelomenie jednej zo základných zásad platiacich v občianskom práve, podľa ktorej nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu\. V dôsledku toho teda nie je možné a ani prípustné domáhať sa toho, aby jeden zo spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, príslušenstve domu a pozemku na druhého spoluvlastníka, resp\. aby spoluvlastníci odkúpili podiel jedného zo spoluvlastníkov bez toho, aby sa predmetom prevodu stal súčasne aj byt alebo nebytový priestor\. Táto zásada však nemôže pôsobiť absolútne, pričom zákon č\. 182/1993 Z\. z\. v ustanovení § 19 ods\. 1 BytZ v znení účinnom do 31\. 10\. 2018 umožňoval spoluvlastníkom dohodnúť sa, že niektoré spoločné časti, spoločné zariadenia alebo príslušenstvo domu mohli vylúčiť z pridruženého spoluvlastníctva\. Touto dohodou bolo možné obmedziť rozsah tohto pridruženého spoluvlastníctva alebo ho úplne vylúčiť, pochopiteľne, okrem zastavaného a priľahlého pozemku\. Ak sa totiž niektorá časť z týchto spoločných častí a spoločných zariadení domu fakticky i právne odčlení a v dome sa vytvorí ďalší byt alebo nebytový priestor, zvýši sa tým logicky aj spoločný menovateľ v zlomku určujúcom veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu\. Celková podlahová plocha bytov a nebytových priestorov v dome sa teda zvýši o podlahovú plochu pôvodnej spoločnej časti alebo spoločného zariadenia, ktoré sa stalo samostatným bytom či nebytovým priestorom\. Takáto dohoda teda mala vplyv aj na zápis spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu u všetkých vlastníkov\. Nadobudnutím účinnosti novely BytZ č\. 283/2018, Z\. z\., ktorá sa dotkla ustanovenia § 13 ods\. 2, § 14b ods\. 3 a § 19 ods\. 1 BytZ však došlo k zásadnej zmene v tomto smere\. Táto novela totiž bez bližšieho vysvetlenia odstránila možnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome dohodnúť sa absolútnou väčšinou o inom rozsahu spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu\. Možnosť dohody o inom rozsahu spoluvlastníctva, než vyplýva zo zákona sa pripúšťala len vo vzťahu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, nie však aj k priľahlému a zastavanému pozemku\. Od\. 1\. 11\. 2018 je však takáto dohoda možná len vo vzťahu k priľahlému pozemku a príslušenstve domu alebo ich častí \(viď ustanovenie § 13 ods\. 2 a § 14b ods\. 3 BytZ\)\. Touto zmenou sa okrem iného vylúčila možnosť rozdelenia bytového domu na viac bytových domoch, ak sú tieto schopné samostatnej existencie aj zo stavebno\-technického hľadiska, čo potvrdzuje stavebný úrad v konaní o zmene účelu užívania pôvodnej stavby\. Keďže v týchto prípadoch dochádza k zmene vlastníckych pomerov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov niet dôvodu, aby takýto postup zákon vylučoval aj v režime vlastníctva bytov a nebytových priestorov za podmienky, že s tým vyjadria písomný súhlas všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome\. Navrhovaná právna úprava túto možnosť opätovne pripúšťa, v dôsledku čoho pôjde o navrátenie stavu, ktorý platil v právnom poriadku 25 rokov \(od 1\.9\.1993 do 31\.10\.2018 v pôvodnej dikcii ustanovenia § 19 ods\. 1 BytZ\)\. Ak je byt, nebytový priestor, spoločné časti, príslušenstvo domu alebo pozemok zaťažený vecným právom, na platnosť právnych úkonov týkajúcich zrušenia spoluvlastníctva sa vyžaduje písomný súhlas oprávnenej z tohto vecného práva\. Dôvodom je skutočnosť, že zmenou právneho režimu vlastníctva domu vrátane bytov a nebytových priestorov v ňom sa nachádzajúcich môžu byť dotknuté práva tretích osôb \(najmä záložných práv, osôb oprávnených z vecných bremien, predkupných práv atď\.\)\.

Source: [https://rokovania\.gov\.sk/RVL/Material/31828/1](https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/31828/1)

## Connected legislation

No connected legislation was found.